Michael od sv. Augustína (1622–1684)
Dúša je ďaleko od toho, aby zarmútila, keď je »odstavená« od objatí a bozkov Milovaného, keď zoslabne prežívanie nežnej, zjednocujúcej lásky, keď je vedená z príjemnej samoty späť do mnohých činností. Naopak: vďaka mimoriadnej priazni Milovaného, vďaka tak priateľskému zjednoteniu s Ním, vďaka predchádzajúcemu niternému »ponoreniu« v Bohu, vďaka láskyplnému zakúšaní Boha sa cíti posilnená a naplnená odvahou k tomu, čo je ťažké. Lebo táto veľmi nežná zakúšaná láska zjednotenia sa premieňa v lásku inú, v lásku, ktorá je „silná ako smrť“ (Pís 8,6). Táto jednajúca láska ochotne postráda akúkoľvek útěchu, akékoľvek prežívanie priazne. Lebo láska, ktorá je silná ako smrť, necháva dušu umrieť všetkým stvoreným veciam i sebe samej; áno, ako smrť oddeluje táto láska dušu od každej tendencie k niečomu sa prichytiť, aby napokon žila len v Bohu.
Keď chce nevesta robiť Bohu za všetkých okolností len radosť, v sladkosti alebo horkosti, v daroch útěchy a láskyplných objatiach, rovnako ako v opustenosti a smútení, obdarováva svojho ženícha koreneným vínom a On je zmätený opojnou láskou k nej, lebo Jej miluje, ani by milovala, ani by lásku zakúšala alebo si jej bola vedomá. To je onen sladký mušt jej granátových jabĺk..., ktorým získava Jeho srdce a opája Ho... a On – zdá sa – ako zbláznený láskou zabúda na svoj nezmerný majestát a jedná s ňou úplne dôverne.
V noci opustenosti potom pocíti Milovaný chuť jesť so svojou milovanou a príde bez pozvania. „Počuj, milý môj klopká: Otvor mi, sestra moja, priateľka moja, holubica moja, má bezúhonná“ (Pís 5,2). Áno, toto sú najlahodnejšie slová Milovaného, ktorý chce vstúpiť. Klopká v noci: „Mám hlavu plnú rosy, v kaderiach kvapky nočné“ (Pís 5,2). Rosa sa formuje v noci; Ženích prichádza za noci a prináša so sebou rosu božskej milosti. Chce sa so svojou nevestou povečeřať... Prichádza bez pozvania a chce sa radovať so svojou milovanou v okamihu, keď to najmenej očakáva.
Chcete vedieť, aké musí mať nevesta oči? Také, aké velebil Ženích: „Ako si krásna, priateľka moja, ako si krásna, oči tvoje sú holubice“ (Pís 1,15). Nevěsta má pohlédnuť na svojho Milovaného očima holubice; v duchu má prilnúť k Bohu s veľkou nevinnosťou, jednoduchosťou, prostotou a čistotou života a k Nemu obrátiť svoje oči viery a čistej, nezakalené lásky. O týchto očiach povedal Milovaný: „Jej oči sú ako holuby, v mlieku sa kúpu“ (srv. Pís 5,12), aby vyjadril neobyčajnú priezračnosť dobrých myšlienok, myšlienok priateľstva a lásky, ktorými milujúca duša prostým okom stále »pasie« po Bohu.
Vybrané z knihy: Tanz der göttlichen Liebe
Vydala: Elisabeth Hense, T.OCarm.
Vyšlo v nakladateľstve: Herder, 1991
Přeložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
