Pani,
žiadali ste ma, aby som vám povedal niečo o modlitbe. Pre nás, ľudské bytosti, sú slová nevyhnutné: nie preto, aby mohli Bohu oznámiť naše priania, o ktorých on nevie, alebo aby mohli zmeniť jeho úmysly, ale preto, že nám pomáhajú nahliadnuť do seba samých a uvedomiť si svoje potreby.
Ak sa zamyslíte nad prosbami obsiahnutými vo všetkých svätých modlitbách, som si istý, že nenájdete nič, čo by už nebolo zahrnuté v modlitbe Pána. Keď sa modlíme, môžeme teda používať slová, aké sa nám páčia, avšak musíme žiadať stále o tie isté veci. Tu nemáme žiadnu možnosť voľby. V modlitbe nájdeme túžobne hľadaný prameň života, zachováme-li si nádej aj napriek tomu, že ešte nevidíme veci, v ktoré dúfame, a budeme žiť v dôvere pod ochrannými krídlami Boha, v ktorom bude všetka naša túžba uspokojená z hojnosťou jeho domu a rieky jeho blahobytu.
(sv. Augustín /354–430/, list istej urodzenej panej, roku 411)
