Neviem, čo sa so mnou deje. Mám tak obrovský vnútorný smútok, že sa cítim izolovaná od celého sveta. Všetko sa mi hnusí a všetko ma unavuje. Ale včera konečne, Bohu vďaka, som mohla meditovať a cítiť zbožnosť a lásku – to, čo mi už určitú dobu Pán nedal ani pri svätom prijímaní. Tieto dva mesiace utrpenia sa stali dvoma mesiacmi neba… Obetovala som všetko Ježišovi a prosila som ho, aby mi daroval svoj kríž… Predsevzala som si, že navonok budem žiť čo najradostnejšie.
(sv. Terezia z Los Andes, 1900–1920, Denník 33, dňa 13. septembra roku 1917)
