Aký dobrý je otec márnotratného syna! Ale Ty si tisíckrát milosrdnejší než on! (…) Nielen že si márnotratného syna prijal s tak neopísateľnou dobrotou, bez trestania, bez výčitiek, bez pripomínania minulosti, ale prijal si ho s bozky, s nádherným rúchom a synovským prsteňom. A nielen že si ho takto prijal, ale sám si ho ako dobrý Otec hľadal a sám si ho priviedol z ďalekých krajín! A na akú božskú hostinu, o mnoho lepšiu, než usporiadal otec márnotratného syna, si ma hneď pozval!
(Charles de Foucauld /1858–1916/, L’Imitation du Bien-aimé)
