Naša viera nespočíva tak v prekonávaní slabostí, ale skôr v tom, že aj uprostred utrpenia lneme k vôli Toho, ktorý trpí z lásky k nám. Musíme sa zbaviť toho zlozvyku, že kontemplujeme svoje temné stránky namiesto premieňajúceho svetla Syna, ktorý dokáže z nášho prachu urobiť ryzé zlato. Až príliš často sa zastavujeme a skúmame sa, namiesto toho, aby sme sa ponorili do očistnej pece Najsvätejšieho Srdca, ktoré sa nám otvára jediným prejavom dôvery v jeho lásku. Až príliš ľahko veríme vo svoju úbohosť, a nie dosť v Božiu milosrdnú lásku. Musíme sa naučiť využívať svoje nepodstatnosti aj svoje zlyhania, svoje neschopnosti, ba dokonca aj svoje hriechy, a premeniť ich na dôvody k dôvere. Akonáhle sa naučíme premeniť také veci na odvážne sebaobetovanie, potom sa nám nemožné stane možným – podobne ako to bolo u kajúceho lotra, u svätých Petra a Pavla i u všetkých chudobných, slabých a hriešnych v dejinách.
(Mary David Totah, OSB /1957–2017/, Radosť z Boha)
