… Keď zažívame akúkoľvek bolesť, sklamanie, poníženie, neporozumenie, neuznanie, únavu, nervozitu, strach, vlastné chyby a zlyhania, keď vstupujeme do ťažkých situácií a stretávame sa s hnevom ľudí, keď sa aj z priateľov stávajú nepriatelia – vo všetkých takýchto situáciách môžeme stretnúť Ježiša. Vo všetkých ho môžeme spoznať ako milujúceho Ženícha svojej duše a s radosťou, že sme ho spoznali, ho objímať. (…) Možno budeme ako malé dieťa, ktoré plače, pretože sa udrelo, ale zároveň sa smeje, pretože ho mamička objala. Snúbenec Ježiša opusteného nie je smutným človekom, ktorý vyhľadáva bolesť, ale šťastným a radostným človekom, pretože aj vo všetkých bolestiach dokáže nájsť šťastie z lásky. Láska k Ježišovi ukrižovanému a opustenému nie je len témou na meditáciu, ale spôsobom života… Ten, ktorý povedal: „Tomu, kto ma miluje, sa zjavím“, sa dá spoznať v každej tvári, ktorá je poznačená bolesťou. Voľba Opusteného prináša istotu, že ani v najťažšej tmavej noci nebude človek bez Boha, pretože ho spozná aj v samotnej tme. Ponoženie do tmy Veľkého piatku v hlbokom spojení s Ježišom prináša istotu víťazstva veľkonočného rána, pretože Opustený a Zmrtvýchvstalý je ten istý. Noc, v ktorej zomrela smrť, je plná svetla…
(arcibiskup Ján Graubner, záver kázania na Popolcovú stredu 2023)
