Optimizmus nie je názor na súčasnú situáciu, ale životná sila, sila nádeje tam, kde iní rezignujú, umenie niesť hlavu hore, keď sa všetko zdá stratené, sila znášať obraty, sila, ktorá nikdy neodovzdá budúcnosť protivníkovi, ale rezervuje si ju pre seba.
Dúfať v lepšiu pozemskú budúcnosť a pripravovať sa na ňu považujú niektorí ľudia za niečo nevážne, niektorí kresťania za niečo bezbožné. Veria, že zmysel súčasného diania je v chaose, v rozpade poriadku, v katastrofe, a stahujú sa do rezignácie alebo zbožného ústrania, namiesto aby niesli zodpovednosť za ďalší život, za budúce dielo, za prichádzajúce pokolenia. Je možné, že už zajtra nastane súdny deň; potom sa radi vzdáme práce pre lepšiu budúcnosť, ale skôr nie.
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/,
úryvok z textu Zamyšlení na prahu roku 1943, napísaného k desiatemu výročiu uchopenia moci Hitlerom;
citované podľa knihy Dietrich Bonhoeffer, Odpor a odovzdanie, Listy z väzenia. Kalich 2023)
