Keď budeš blízko nášmu Pánu, v mocnosti jeho Srdca, popros ho za nás oboch o vroucnú lásku k Nemu, ktorá by sa stala silou a šťastím nášho života. Srdce nášho Pána je skutočne niečo nevysloviteľne krásne a postačujúce, čo vyčerpáva všetku realitu a uspokojuje všetky potreby duše. Keď o ňom človek premýšľa, točí sa mu hlava. Prečo len musí byť tento kult zohyzdený všetkou tou afektovanosťou a falošnou sentimentalitou…!
Bojím sa, aby som sa v tom nemýlil (pretože náš Pán nám ponúkol lásku k jeho Srdcu ako niečo veľmi spoločenské, otvorené všetkým, a preto vydané napospas excesom falošnej pobožnosti), ale mal by som sklon považovať Nejsvätejšie Srdce za takú úctyhodnú, tak posvätnú tému lásky, že by malo byť takmer predmetom (…) kultu vyhradeného tým, ktorí chcú byť naozaj úplnými kresťanmi, kresťanmi z celého srdca. Trápi ma, že sa z neho stal obraz roztrúsený na každom kroku…
Ale opakujem, že hlavná omyl možno bude na mojej strane. U svätcov bola láska k Bohu vždy spojená so skutočne vášnivou túžbou dať Ho poznať ostatným.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 31. marca 1917;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
