Rozčilovať sa z toho dôvodu, že som slabý, roztržitý a slepý a neustále robím chyby, mi pripadá ako tá najabsurdnejšia vec na svete! Čo iné by som čakal? Veď ma Boh miluje menej len preto, že sa nemôžem stať svätým z vlastných síl, svojim vlastným spôsobom? Naopak – miluje ma tým viac, keďže bez neho som nešikovný a bezmocný. Pod rúškom toho, čím teraz som, ma už vidí takého, akým sa stanem čisto vďaka jeho obdarovaniu, a to ho teší… A preto to teší aj mňa, preto sa spolieham na jeho veľkú lásku, ktorá je mojou radosťou.
(Thomas Merton, Jonášovo znamenie, preklad Marie Sommerová)
