Smrť, to je strhujúce, oslnivé stretne s Nekonečným, s Večným, s Láskou. Každá ľudská láska je oproti tomu zmiešaná s bolestným vedomím, že aj keď sa chceme dať, nikdy sa nedávame plne, aj keď chceme prijímať, nikdy milovaného nepoznávame úplne. Nikdy sa nemôžeme dať úplne spoznať, nikdy nemôžeme dosiahnuť absolútne poznanie druhého človeka. Vždy zostane niečo nevysloviteľného, nevyjadriteľného, časť bytia, ktorú nemožno vysloviť a do ktorej nemôžeme preniknúť. V okamihu smrti začína ten, kto nás opúšťa, spoznávať našu najskrytejšiu podobu, a to skrze Božie poznanie o nás. (…) Smrť je dlho odkladané stretnutie s priateľom. Bohato odmenené čakanie.
(Abbé Pierre /Henri Grouès, 1912–2007/, Testament)
