Život na Karmeli je láska. Ujišťujem ťa, mamka, že cítim neukojiteľný hlad a žiadostivosť, aby duše nehľadali Boha zo strachu, ale s neobmedzenou dôverou v jeho lásku. Hľadaj Boha takto, mamka, a uvidíš, že Boh sa Ti priblíži a ponoří ťa hlboko do nekonečného oceánu lásky.
Som šťastná, pretože som bola poverená úlohou budiť sestry, a preto vstávam o štvrt hodiny skôr. Je to najkrajšia chvíľa, pretože všade je tma, ešte svieti mesiac a som prvá, kto prichádza do chóru. Tam stojím sama pred Pánom, mamka, a hovorím mu toľko vecí, za všetky…
(Terezia z Los Andes /1900–1920/, list matke, krátko po vstupe do kláštora, máj 1919)
