Milena M.
| Prichádza noc ako pokušenie kto koho zachráni, kto komu naslúcha - dlane sa krehko pýtajú. V tom tichu. V mlčaní krídel, úžasu i vzpore. Sme len pútnici na tú chvíľu u dverí ruky umyjeme a sotva možno vieme - byť radšej temnotou či svetlom, byť piesňou alebo tieňom ... 16. VII. AD. MM., Praha - Loretto |
Kopytá cinkli o dlažbu Anjeli od Loretta zaspávajú v chóre a šum už krídel utícha. Zlato sa trblieti Slnkom pobozkané, klenoty purpur hladia - v trónnej sále tam sa cosi pohnulo - I panne v chráme Dieťa vrní v rukách A my ideme potichu kľačať na svojej púti, poutní píšťalkári čo by chceli byť svätí. To k jej päte, plášť čo halí a jej očiam, dlaniam, teraz skládame svoje vďaky. 18. VII. AD. MM., Praha - Loretto |