Kniha prvých mníchov
»Kniha prvých mníchov« bola v latinčine vydaná pravdepodobne v rokoch 1380 až 1390 Felipom Ribotem, katalánskym provinciálom. Ribot sa opieral o zbierku starších textov a vlastne prevyprával dejiny Karmelitánskeho rádu od Eliáša až k presídleniu do Európy. Aby svojmu líčeniu dodal vierohodnosti, datoval tento spis do raného 5. storočia: údajne ho napísal patriarcha jeruzalemský Ján XXII. v roku 420 a venoval istému mníchovi Caprasiovi.
Od 14. storočia začali karmelitáni Eliáša pokladať za zakladateľa rádu. I »Kniha prvých mníchov« vychádza z tohto predpokladu. Hoci rádu v tej dobe už patrila medzi mendikantov (žobravé rády), i naďalej si zachovával vedomie svojej pústevníckej spirituality. Úcta k anachoretovi (pútnikovi) Eliášovi ako k »Otcovi rádu«, prehlbovala v živote bratov témy ako »púšť«, »samota« a »oslobodenie«. Karmelitáni síce už dávno opustili faktickú púšť svojho pôvodu, ale objavili »duchovnú púšť« vo svojom srdci: púšť obnaženej viery a obnaženej lásky. Kontemplatívny život bol pre nich procesom stále hlbšieho a celostnejšieho »sebazaprenia«: vyprázdnení od vlastných záujmov a potrieb sa stali otvorenými a slobodnými pre bezpodmienečnú, nezištnú lásku; púšť sa ukázala ako priestor, v ktorom sa môže narodiť Boh.
Cvič sa v mých príkazoch a radách. Neodháňaj len nečisté myšlienky a sobecké žiadosti, ktoré stoja v ceste mojej láske, nýbrž vyhýbaj sa všetkému, čo by mohlo oslabiť a utlmiť tvoju lásku ku mne. Buď pozorný k tomu, čo posilňuje tvoju lásku ku mne a pomáha ti milovať ma dokonalou bezpodmienečnou láskou. Až sa so mnou takto niterně zjednotíš, až sa v tebe nebude objavovať žiadna túžba, ktorá by neodpovedala tejto láske alebo jej bránila, potom ma budeš milovať celým srdcom a budeš ukrytý v Kerítu (1), v láske.
To všetko naplní tvoje srdce tak veľkým pokojom a spojí ho so mnou takým spôsobom, že v ňom mojej láske už nič nebude stáť v ceste. Tvoje srdce bude úplne spočívať v mojej láske. Také srdce je čisté od každého hriechu a je ukryté v Kerítu, v láske, ako praví mudrc: »Láska prikrýva všetky priestupky« (Pr 10,12b).
Keď si dosiahol tohto cieľa prorockého pústevníckeho života a si ukrytý v Kerítu, v láske, potom budeš piť z potoka. V tak dokonalom zjednotení so mnou dám tebe a tvojim druhom piť z prameňa, o ktorom povedal prorok: »Z potoka svojich rozkoší im dávaš napiť« (Ž 36,9).
Boh ti namiesto zeme, namiesto toho, čo si cení ľudia, namiesto bohatstva, ktoré si opustil, dá kremene, teda silnú, žiariacu lásku. Kremene sú tvrdé kamene, z ktorých sa vykresáva oheň. Sú obrazom dokonalé lásky, o ktorej hovorí mudrc: »Silná ako smrť je láska, neúprosne ako hrob žiarlivosť lásky. Žiar jej – žiar ohňa, plameň Hospodinov« (Pies 8,6).
Odměnou za kremene, za silnú a dokonalú lásku, v ktorej si sa cvičil, ti dá Boh »zlaté prúdy«, nevysloviteľné, sladké duchovné radosti. O nich hovorí Písmo: »Čo oko nevidelo a ucho nepočulo, čo ani človeku na myseľ nepřišlo, pripravil Boh tým, ktorí ho milujú« (1 Kor 2,9; srv. Iz 64,3; srv. 65,17). Tieto radosti sa nazývajú prúdy, pretože zaplavily prorokov ducha mocne ako dravá rieka: »Zdroj múdrosti je ako mohutný, dravý potok« (srv. Pr 18,4).
Napriek tomu ako potok rýchlo vysychá žiarom slnka, tak vysychajú aj tieto radosti v prorokovom vnútri, hneď ako sa v ňom objaví nejaká sebecká túžba. Tieto radosti sú skutočne zlatými prúdmi, žiaria žiarom Božej lásky, z ktorej doplynuli k prorokovi; žiaria jasným poznaním Boha, ktoré je tajomným spôsobom propůjčené človeku-prorokovi, ako hovorí Pán: »Kto ma miluje, toho bude milovať môj Otec, i ja ho budem milovať a dám sa mu poznať« (srv. Ján 14,21).
(1) Autor naráža na podobnosť mena potoka »Kerít« (latinsky karith) a latinského slova »caritas« (láska).
Povedané z knihy: Tanz der göttlichen Liebe
Vydala: Elisabeth Hense, T.OCarm.
Vyšlo v nakladateľstve: Herder, 1991
Přeložil: Norbert Žuška, OCarm.
Ďalšie texty z Knihy prvých mníchov
Z karmelského propria: bl. Angelus Augustinus Mazzinghi, sv. prorok Eliáš
