Drahá Marguerite,
K odpovědi na Tvoj dopis z 24. januára si rád volím dnešný deň Uvedenie do chrámu – tieto Hromnice našich predkov –, ktoré sa pre mňa tento rok odohrávajú v pochmurnej atmosfére a zasmušilom rozjímaní yserových brehov. (…) Som si istý, že toto ráno rád uchopíš, akoby do svojich rúk, svoju dobrú vôľu, svoje nádeje, svoje túžby, a tiež obavy, i svoj odpor a znechutenie a prinesieš tento tak živý, tak citlivý, tak rozechvelý zväzok k rozlíšeniu, k libovôli, k očistnému pôsobeniu nášho Pána. (…) Postoj, ktorý nás stavia plne do pravdy, je postoj Predloženia seba samého, v ktorom sa mocne vystavíme mocnému pôsobeniu nekonečnej Bytosti, s horúcou túžbou, aby nás prenikla a premenila v Seba samu.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, dopis z fronty, sesternici, 2. februára 1916;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Dopisy 1914–1919, Malvern 2021)
