Znepokojuješ sa pri pohľade na cnosti, ktoré vedľa teba rastú, zatiaľ čo ty sa nehýbeš z miesta. Pokoř sa, modli sa, pros… Ale netráp sa! Podstatné nie je, aby práve moja duša bola tá najviac svätá, najmilovanejšia, najprivilegovanejšia. Tým lepšie, je-li náš Pán okolo mňa mnoho milovaný (a ty ku svojej útěche môžeš dodať, že sú tieto duše také trochu aj kvôli tebe…). Môj jediný ideál je byť služobníkom, služobnicou, ktorým Pán dáva vo svojom srdci miesto, aké On sám chce, a ktorí si prajú len jedno: byť verný. – V hĺbke svojej duše stav nade všetko Boží pokoj, ako nepohnuteľný základ všetkej tvojej činnosti, ako kritérium ceny a pravdivosti myšlienok, ktoré ťa zaplavujú. Všetko, čo ťa sužuje a znepokojuje, je falošné…
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 7. novembra 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
