Píšem všetkým cirkvám, že som úplne ochotný pre Boha zomrieť, ak mi v tom nejakým spôsobom nezabránite. Prosím vás však dôrazne, aby ste ku mne neboli takto zbytočne láskaví. Nech ma divoké šelmy roztrhnú, lebo takto budem môcť dosiahnuť Božie kráľovstvo. Som predsa Božia pšenica a zuby šeliem ma rozomelú, aby som sa mohol stať chlebom Kristovým. (…)
Až vás budem prosiť o pomoc, keď budem s vami, neverte mi. Verte skôr tomu, čo vám teraz píšem. Píšem vám ako živý človek, ktorý túži zomrieť. Moje pozemské city už boli ukrižované a všetok oheň vášní vo mne vyhasol. Len prameň živej vody vo mne volá: „Poď k Otcovi!“
(Ignác z Antiochie /†107/, list Rimanom, roku 107)
