Existuje stav pokoja v Bohu, úplné prerušenie všetkej intelektuálnej aktivity, kedy človek nespřádá žiadne plány, nerobí žiadne rozhodnutia a po prvýkrát skutočne prestane konať. Svoju budúcnosť jednoducho zverí do Božej vôle a „podriadi sa osudu“. Ja sama som tento stav do istej miery zakúsila. Priniesla mi ho životná skúsenosť, pri ktorej som úplne vyčerpala svoje sily, vyschli všetky moje duchovné zdroje a stratila som schopnosť konať. „Pokoja v Bohu“ je však absolútne odlišné od stavu netečnosti, ktorého príčinou je nedostatok životnej energie. Kým ten druhý stav je „pokojom smrti“, ten prvý prináša pocit nepredstaviteľného bezpečia… naplňuje ma životom do tej miery, do akej sa mu sama odovzdávam…
(Terézia Benedikta od Kríža /1891–1942/, Psychická kauzalita, 1918–19)
