Padáme všetci.

Jeseň

Akoby z diaľky padá, padá lístie,
ako z ďalekých vadnúcych záhrad na nebi;
padá s odmietajúcim pohybom.

A za nocami znova padá ťažká zem,
z hviezd zo všetkých padá do osamelosti.

Padáme všetci, aj tá ruka tu.
Pohleď, tá druhá: padá prosto všetko.

A predsa je Kdosi, kto tie všetky pády
nesmierne nežne drží v ruke svojej.

(Rainer Maria Rilke /1875–1926/,
preklad Lumír Čivrný)