Ako je to škaredé tráviť čas nudou, namiesto aby sme spali na Ježišovom Srdci!...
Ak tma desí malé dieťa, ak plače, že nevidí Toho, kto ho nesie, nech zavrie oči, nech dobrovoľne prinesie obeť, ktorá sa od neho žiada, a potom nech takto pokojne očakáva spánok… Je to príliš žiadať od dieťaťa, aby zavrelo oči? Aby nebojovalo proti nočným príšerám? … Nie, nie je to príliš a malé dieťa sa odovzdá, uverí, že Ježiš ho nesie, bude súhlasiť, že nič nevidí, a nechá ďaleko neplodný strach, že je neverné – strach, ktorý sa pre dieťa nehodí.
(Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, list 205, sestre Márii od Sv. Jozefa, december 1896)
