Nikdy som toľko nevnímal krásu tohoto života... drsnú krásu.

Drahý brat!
Na prahu posvätného predveľkonočného času vám znova posielam srdečné bratrske pozdravenie. Vojna stahuje svoj osudný kruh okolo nás stále tesnejšie, preto sa musíme stále viac skloniť pod ochranné všetkomohúce ruky Otca a očakávať všetko dobré iba od neho. … Nikdy som tak veľmi nevnímal krásu tohto života, drsnú krásu spočívajúcu v tom, že skrze vonkajšiu temnotu naziera človek do pravého sveta Ducha plného svetla, do skutočného sveta Božieho, a môže preto pokojne kráčať ďalej až k Pánovej hore… Modlime sa za seba navzájom, aby nás všetky tieto skúšky obohatili o pravé duchovné dobra.

(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/, list spolubrata; Dachau, 28. januára 1945)