Žijeme vo svete, v ktorom sa nedá vyhnúť utrpeniu... Keby sme sa nechceli postaviť tomu, čomu sa nedá vyhnúť, svedčilo by to o nerespektovaní skutočného stavu vecí. Keď nechceme znášať utrpenie a bránime sa mu, môže to na okamih vzbudzovať dojem sily, ale úctu zvyčajne pociťujeme len pred tým, kto nesie utrpenie naozaj hrdinsky, s obetavosťou a láskou.
Ako inak by vyzeral svet, keby umlkli odvetné heslá a zmizli náreky... Láska by zmiernila a odstránila viac utrpenia, než dokázal vypudiť zo sveta celý odpor a všeky povstania. Neviem, či dnešný svet nejnaléhavšie nepotrebuje mužov a ženy, ktorí majú odvahu, obetavosť a lásku k neseniu utrpenia našej doby.
Ježiš trpel. Ježiš, náš Boh, ktorý sa pre nás stal človekom.
V predvečer svojho utrpenia prosil Otca, aby všetci boli jedno, jedno s ním.
Nazval sa hlavou mystického tela, ktorého údy sme my. On je vinič, my sme ratolesti. Samu seba vložil do vínneho lisu a sám ho šlapal (1). A podal nám víno, aby sme ho pili a žili ako on a zdieľali jeho utrpenie. Kto ma chce nasledovať, nech každý deň vezme na seba svoj kríž. Kto ma nasleduje, má svetlo života. Ja som cesta, povedal. Dal som vám príklad, aby ste robili, čo som robil ja. A keď učeníci nechápali, že jeho cesta musela byť cestou utrpenia..., povedal na vysvetlenie: Nemusel Kristus tak trpieť, aby vošiel do svojej slávy?
Kde je teda naše túženie trpieť spolu s ním? Keď nám podáva kalich svojho utrpenia, bránime sa. Je pre nás ťažké utrpenie prijať, radovať sa z ňho nám pripadá ako hrdinstvo; túžiť po kríži sa nám zdá takmer nemožné. Nechcieť nič iné ako trpieť a byť pohrdaný... svet nazýva bláznovstvom...
Ó Ježišu, keď na Teba pohliadnem,
ožije vo mne láska k Tebe,
a rovnako Tvoje srdce ma miluje
ako svojho zvlášť dôverného priateľa.
Sice sa odo mňa vyžaduje viac odvahy trpieť,
ale všetko utrpenie prijímam rád,
pretože ma pripodobní Tebe
a to je cesta do Tvojho kráľovstva.
Som šťastný vo svojom utrpení,
nepovažujem ho už za utrpenie,
ale za vybraný údel,
ktorý ma spája s Tobou, ó Bože.
Lebo Ty, ó Ježišu, si so mnou,
nikdy som Ti nebol tak blízko.
Zostan so mnou, sladký Ježišu,
Tvoja prítomnosť robí dobrým všetko. (2)
(1) Srv. Iz 63,2;
(2) Túto modlitbu napísal Titus Brandsma 12.–13. februára 1942 vo väzení v Scheveningen.
Prevzaté z knihy: Titus Brandsma, Engagierte Mystik
Vydal: Bonifatius-Verlag Paderborn, 1991
Preložil: Norbert Žuška, O.Carm.
