Terezie z Avily (1515–1582)
Niekedy vás napadne, že ten, kto sa teší veľkým milostiam, už sa nemá zdržiavať rozjímaním o tajomstiev najsvätejšieho ľudstva nášho Pána Ježiša Krista, nýbrž cvičiť sa len v (boskej) láske. O tomto témate som široko písala na inom mieste (1). Niektorí mi namietali, že sa v tom nevyznám, že sú rôzne Božie cesty, a keď už duše majú za sebou počiatky, je lepšie, aby sa odlúčili od telesných vecí a cvičili sa iba v tých, ktoré sa týkajú božstva. Napriek tomu ma nikdy nedonúti vyznať, že je to dobrá cesta.
Je celkom možné, že sa mýlim, alebo že všetci hovoríme o tej istej veci, avšak ja viem, že sa ma práve týmto spôsobom diabol snažil oklamať; a ja som sa tak spálila, že si myslím, že tu len opakujem, čo som hovorila na iných miestach (2), aby ste postupovali s veľkou prozreteľnosťou, a neverili – hľaďte, čo sa odvažuji povedať! Neverte tomu, kto vám tvrdí opak...
Odlúčiť sa od telesného a stále žiariť láskou, to je možné anjelským duchom, nie nám, ktorí žijeme v smrteľnom tele. Musíme-li konať s tými, ktorí sú ako my a ktorí konajú veľkolepé dielo pre Boha, myslieť na nich a dať sa nimi sprevádzať, tým skôr sa nesmieme odlúčiť od najsvätejšieho ľudstva nášho Pána Ježiša Krista, jediné dobro a liek. Nemôžem tomu uveriť, že si tak niektorí počínajú. Asi sa nepoznajú, zato však škodia ako sebe, tak druhým. Nech je čokoľvek iné, tak je isté, že nikdy nevstúpia do posledných dvoch komnát, lebo po strate vodcu, ktorým je dobrý Ježiš, nenájdu tam cestu. Už to bude veľa, budú-li môcť bezpečne prebývať v ostatných. Či nehovorí Pán, že On je cesta? (3)...
Myslím, že som dostatočne zdôraznila, aké prospieva sebeduchovnejším osobám nemajú taký strach z telesných vecí, aby sa nám zdalo, že nám môže byť na škodu aj najsvätejšie ľudstvo Ježiša Krista. Namietajú, že Ježiš povedal svojim učeníkom: „Je pre vás dobré, aby som ja odišiel“ (4). Tohle neznášam. Jisteže to nepovedal svojej najsvätejšej Matke, pretože mala silnú vieru, vedela, že je Bohočlovek, a aj keď ju miloval viac než ostatných, jeho láska bola tak dokonalá, že jeho prítomnosť jej skôr pomáhala. Naopak apoštoli nemali tak pevnú vieru – tú mali až neskôr, a takú teraz správne máme mať aj my. Hovorím vám, dcéry, že je to nebezpečná cesta, a že by nás diabol na nej mohol priviesť k tomu, že stratíme úctu k Najsvätejšej sviatosti.
(1) Život, 22. kap.; (2) Život, 22. až 24. kap.; (3) Ján 13,6; (4) Ján 16,7.
(Hrad v nútornosti, 6. príbytky)
