Nemyslime si, že je prednosťou katolíka byť nepolitický. Záujem o politiku má proste byť záujem o jeden z najvplyvnejších úsekov života moderného ľudstva. Kto tento záujem nemá, kto sa dokonca chváli tým, že ho nemá, nie je opravdivý kresťan. Nepochopil slová „ľútosť mám nad zástupom“.
O hraniciach krajín, a tým o odtrhnutí, roztrhnutí, alebo spojení statisícov jednotlivých ľudí, o presunoch a odsunutiach obyvateľstva, ktoré znamenajú mnohokrát všetko, i holý fyzický život, o cenách chleba a pracovnej dobe, o školách a ich organizovaní a o tolik a tolik iných veciach sa rozhoduje v politike. Akí podivní ľudia by sme museli byť, keby sme o to všetko nemali záujem. Záujem o to, kto tieto veci robí, ako ich robí, podľa akých zásad ich robí. I námahu o účasť na ich vykonávaní by sme mali mať. Preto i záľuba v diktátoroch je zase len jeden druh sebeckého zvaľovania zodpovednosti, túžba po shnilom pokoji, v ktorom nie je nič kresťanského.
Nemôžem kázať potrebu spravodlivosti, lásky a ľudskosti a byť pri tom ľahostajný k počínaniu politikov, ktorí svojou nespravodlivosťou ničia tisíce životov a tisíce ľudských existencií. Nemôžem si pomôcť, ale nikto ma nepresvedčí, že dnes, keď sa na Slovensku horečne čaká na výsledok Tisovho procesu, koná najužitočnejšiu a najapoštolskú prácu napr. ten, kto má prednášku o barokových staviteľských pamiatkach 17. storočia, alebo o tom, či vlitá modlitba je normálne dosiahnuteľná všetkými kresťanmi, alebo len zvlášť vyvolenými. I to sú krásne témy na prednášky, ale na prvom mieste za daných okolností nie sú. A preto preukážem svojim bratrom najlepšiu službu nie tým, že budem mlčať o tom, čo by mohlo naraziť, nýbrž tým, že budem vytrvale a trpezlivo ukazovať, ako všetky denné udalosti visia na večne.
(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/;
úryvek z článku Je lepšie byť nepolitickým?, otištené v „Katolikovi“, 20. apríla 1947;
citované podľa knihy Prítomnosť je vlastným Božím časom. Refugium 2021)
