Keď dobrý Ježiš videl, ako potrebujeme jeho pomoc, dokázal nám svoju lásku tým, že našiel obdivuhodný prostriedok; hovoril svojim menom i menom svojich bratov: Chlieb náš vezdejší daj nám dnes, Pane.
Ach, večný Pane, ako si mohol prijať takú prosbu? Prečo si ju vyslyšel? Nenechaj sa zaslepiť láskou, akú má tvoj Syn k nám, veď On by sa dal každý deň rozsekať na kusy, len aby zcela naplnil tvoju vôľu a pracoval pre našu spásu. Je potrebné, aby si na to myslel Ty, môj Pane, veď tvoj Syn si to ani nepripustí. Či je možné, aby na každé naše dobro musel doplácať On? Je to snáď kvôli tomu, že všetko znáša mlčky, že nikdy nehovorí o sebe a len sa prihovára za nás? Či práve preto by nemal niekto hájiť tohto tak milujúceho Baránka?
(Terezie od Ježiša, Cesta k dokonalosti XXXIII, 1.4)
