Najväčší zázrak stvorenia

Pripúšťam, že moja duša je v určitej rovnováhe, že Boha úmyselne neurážam, ale zároveň si s hrôzou uvedomujem, že som úplne neschopný viac milovať, a začínam chápať, v čom spočíva zmysel mojej malosti a úbohosti. … Moja úbohosť priťahuje jeho moc, moje rany ho mocne volajú, na moju ničotnosť vylieva v hojnosti svoju všemohúcnosť. Toto stretnutie všemohúcnosti Božej s ničotnosťou ľudskou je najväčší zázrak stvorenia.

(Carlo Carretto /1910–1988/, Listy z púšte)