Každé sebevědomé zdůrazňovanie „ja sa nestarám o politiku“ je buď farizejstvo, alebo nedostatok rozhľadu, neznalosť toho človeka. V tejto mentalite je jedna z príčin, prečo sa v minulých storočiach a desaťročiach odcudzilo Cirkvi toľko ľudí. Mali dojem, že im Cirkev neodpovedá na to, čo je najviac tlačí.
Ľudia najnepolitickejší a najnekompromisnejší voči režimom a vládam, ktoré neodpovedajú ich vkusu, dokážu byť priamo u vytrhnutia pred opačnými režimami a dokážu úplne bezpáteřne zatvárať oči aj pred ich zločinmi a zverstvámi najstrašnejšími.
Problém koniec koncov vyúsťuje v tom, že jadrom kresťanstva je pokorná láska. Z nej plynie záujem o ľudí a ich konkrétne starosti, z nej plynie aj vynaliezavosť, ako ich lepšie spoznávať, ako im lepšie slúžiť, ako ich zmierovať, ako medzi nimi robiť pravú, kresťanskú politiku.
(Adolf Kajpr SJ /1902–1959/;
úryvok z článku Je lepšie byť nepolitickým?, uverejnené v „Katolík“, 20. apríla 1947;
citované podľa knihy Prítomnosť je vlastným Božím časom. Refugium 2021)
