Čo sa týka Teba osobne, vypočuj si ešte raz to, čo Ti opakujem zo svojho najhlbšieho presvedčenia bratranca a kňaza: Nenechaj sa znepokojovať hodnotou svojho života, nad jeho anomáliami, nad jeho sklamaniami, nad jeho viac-menej nejasnou a tmavou budúcnosťou. Rob to, čo chce Boh. Prinášaj mu uprostred svojho nepokoja a neuspokojenia obetu pokornej duše…
Neboj sa; celá táto námaha sa Ti započítava a úžasne napĺňa Tvoj čas. Málo záleží na tom, či druhí konajú viac dobrého než Ty a stojí ich to menej námahy: podstatné nie je činiť dobro, ale byť na svojom mieste, hoci aj nižšom, ktoré Boh zamýšľa. (…)
Len málo záleží na tom, že sa cítiš ľudsky „nepodarenou“, ak Ťa Boh shľadáva „podarenou“ podľa svojej libosti. Viem, že si v tomto poslednom bode protiřečíš. Nechceš pripustiť, že Ťa utrpenie posväcuje. Pokorne ver tomu, čo Ti praví prísľuby nášho Pána, príklady svätých, tvrdenia tých, ktorí k Tebe hovoria Božím menom. Náš Pán Ťa krôčik za krôčikom dobýja a uchvacuje pre Seba. Jistě, pokoj srdca, ktoré sa rozširuje v prostredí vrelých citov plných vďaky, je harmoničtější, normálnejší, vhodnejší pre jednoduchú činnosť než osamelosť a trhliny (to platí aj pre zdravie voči chorobe…). Preto svojím osobným úsilím musíme tíhnúť k tomu, aby sme si zabezpečili opory v dobrých a verných priateľstvách, aby sme sa vystríhali neduhov tela i duše…
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 22. augusta 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
