Priania, na ktoré sa príliš upíname, nás ľahko oberajú o časť toho, čím by sme mali a mohli byť. Priania, ktoré neustále prekonávame kvôli prítomnému úlohe, nás naopak obohacujú. Kto nemá priania, je chudobný. Vidím teraz okolo seba skoro len samých ľudí, ktorí sa upínajú na svoje priania, a preto neznamenajú nič pre svoje okolie, sú hluší a neschopní milovať blížneho. Myslím si, že aj tu musíme žiť, akoby neexistovali žiadne priania ani budúcnosť, a byť celkom tým, čím sme. Existuje naplnený život navzdory mnohým nesplneným prianiám; to je zhruba to, čo som chcel vlastne povedať. (…) Inak musím na doplnenie dodať, že viac ako kedykoľvek predtým verím, že ideme v ústrety splneniu svojich prianí, a preto sa nesmieme oddávať rezignácii.
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/, list z nacistického väzenia, priateľovi, 19. marca 1944;
citované podľa knihy Dietrich Bonhoeffer, Odpor a odovzdanie, Listy z väzenia. Kalich 2023)
