Terezie z Lisieux (1873–1897)
S akou túžbou a útechou som si od počiatku svojho rehoľného života opakovala slová nášho otca sv. Jana od Kříža: „Je najvyššie dôležité, aby sa duša veľa cvičila v láske, aby sa rýchlo stravovala a vôbec sa nezastavovala tu dole, ale dospela hbitě k tomu, že uvidí Boha tvárou v tvár." (1) (VDŽ 77)
Teraz ale... súhlasím dokonca, aby bol môj život veľmi dlhý. Túžim len po jednej milosti: aby bol prerušený láskou. (AS 208n)
Chcela by som Ježiša toľko milovať!... Milovať ho viac, než kedy bol milovaný!... Môj jediný túžba je plniť stále Ježišovu vôľu. (D 74)
Nežiadam lásku cítenú, ale takú, ktorú bude pociťovať len Ježiš. Ach, milovať a pričiňovať sa, aby bol milovaný, ako je to sladké!... (D 114)
Keď nemám príležitosť, chcem mu aspoň hovoriť, že ho milujem, to nie je ťažké a udržuje to oheň; aj keby sa mi zdalo, že zhasol tento oheň lásky, chcela by som do neho niečo hodiť a Ježiš by ho potom vedel rozfúknuť. (D 143)
Chápem tak dobre, že len láska nás môže urobiť milými Pánu Bohu, preto je láska jediné dobro, o ktoré usilujem. Ježiš mi ukazuje jedinú cestu, ktorá vedie k tejto Božskej výhni. Tou cestou je odovzdanosť malého dieťaťa, ktoré bez obáv zaspáva v náručí svojho Otca. (D 196)
Ježiš nepotrebuje naše skutky, ale len našu lásku... Cítim to viac než kedykoľvek predtým. Ježiš žízni a stretáva sa len s nevděčnými a lhostejnými. Medzi učeníkmi sveta a medzi svojimi učeníkmi nájde, žiaľ, málo srdcí, ktoré sa mu bezvýhradne odovzdávajú, ktoré chápu celú nežnosť jeho nekonečnej lásky! (D 196)
Dôvera, a nič iné než dôvera nás má doviesť k Láske. (D 197)
Myslím, že my, kto bežíme cestou lásky, nemusíme myslieť na to, čo sa nám môže v budúcnosti prihodiť bolestné, pretože by to znamenalo, že nám chýba dôvera, a to je, ako by sme sa miešali do diela stvorenia. (VDŽ 72)
Ja nachádzam dokonalosť veľmi jednoduchou, pretože som pochopila, že stačí chytiť Ježiša za srdce... Sám nám ukazuje, že najnepatrnejšie skutky vykonané z lásky okúzľujú jeho srdce... Keby bolo treba robiť veľké veci, ako by sme si zaslúžili ľútosť!... Ale aké sme šťastné, keď sa Ježiš necháva spútať najnepatrnejšími... (D 191)
Aká sladká je cesta lásky! Samozrejme, človek môže klesnúť, môže sa dopustiť nevery, ale láska, pretože vie ťažiť zo všetkého, rýchlo strávi všetko, čo sa môže Ježišovi nepáčiť, a zanechá len pokorný a sladký pokoj v hĺbke srdca... (AS 170)
Jediný úkon lásky nám umožní lepšie spoznať Ježiša... Priblíži nás k nemu na celú večnosť!...
(D 89)
Ó milujem ho... Môj Bože... milujem ťa!... (posledné slová, VDŽ 164)
(1) Živý plameň lásky I,34.
(VDŽ = Vstupujem do života; AS = Autobiografické spisy; D = Dopisy)
