„Miesto“ sveta je v Bohu samom, a to znamená: v jeho trinitárnom živote, ktorý je nekončiacim tokom božských osôb od seba, k sebe, do seba. Stále aktuálne sebadarovanie. (…) V nútri tohto toku absolútnej lásky nemôže byť stvorený svet nehybným bodom. Pre osoby, navzájom si darujúce, je svet vítanou príležitosťou k obdarovaniu: tvoriaci Otec daruje svet vykupujúcemu Synovi, ktorý ho „po premožení všetkých nepriateľov“ položí Otcovi k nohám ako dovŕšené kráľovstvo…
(Hans Urs von Balthasar /1905–1988/, úryvok z textu Kresťansky meditovať)
