Ježišu, nech moje smútenia nie sú jedom! Nech ma navštevujú tak často, ako je potrebné: nech rmútia moju dušu, nech ju naplnia až po okraj, to rád znesiem, s tým vopred súhlasím. Učiň však, aby hořkosť a núdza, ktoré ma zaplavujú, neboli nikdy hořkosťou a núdzou vzbury ani zúfalstva. Priblíž ku mne v takých chvíľach nekonečnosť svojej agónie. Učiň, aby som tým, že si budem v srdci opakovať slová, ktoré sa ti vyrvali z úst v prehnaní tvojho utrpenia za ľudí, pocítil, ako sa moja úzkosť náhle rozplýva v tej tvojej ako slza v oceáne. Učiň, aby prestala byť sebecká, aby začala svoje dielo vykúpenia. Daj mi pred smrťou tú výsadu, aby som chvíľami aspoň v malej miere vytušil tajomstvo tvojej vykupiteľskej noci a tvojej opustenosti.
(kard. Charles Journet /1891–1975/, Sedem Kristových slov na kríži)
