Moje túžby po mučeníctve nie sú nič, tie mi nedávajú neobmedzenú dôveru, akú cítim v srdci. Úprimne povedané, duchovné bohatstvo robí človeka nespravodlivým, keď v nich so zalíbením spočinie a keď si myslí, že je to niečo veľké… Tieto túžby sú útěchou, ktorú udeľuje Ježiš niekedy slabým dušiam, ako je moja (a týchto duší je mnoho). Ale keď túto útěchu nedáva, je to milosť a privilégium. (…) Milovaná sestra, ako môžete po tom všetkom povedať, že moje túžby sú znakom mojej lásky?... Ach, dobre cítim, že toto vôbec nie je to, čo sa páči Pánu Bohu v mojej malej duši. Páči sa mu, že milujem svoju maličkosť a chudobu, páči sa mu moja slepá nádej v jeho milosrdenstvo… To je môj jediný poklad. Milovaná krstná mama, prečo by to nemohol byť aj váš poklad?...
(Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätého Tváre, list 197, sestre Márii od Najsvätejšieho Srdca, 17. septembra 1896)
