Srdce miluje naozaj len vtedy, keď túži po tom, čo miluje; nemožno milovať a netúžiť; miluje-li kríž, túži po kríži; miluje-li Spasiteľa, túži po ňom tam, kde je, a tak, ako je. Kto verí, musí ísť; kto miluje, túži ísť. Láska si nemôže vyberať a nevyberá; neodkladá a ponáhľa sa. (…)
Pohľad na Krista ukrižovaného nie je len k ľutosti, ale aj k radosť. Vidíme na ňom srdce široko prebodnuté, aby naše vlastné srdce mohlo sa v ňom skryť; vidíme klince v rukách a nohách, ktorými sa dal pribíjať, aby pevnejšie bol spojený s krížom, ku ktorému nás zovú a na ktorom nás prijímajú. Tento kríž s telom Ukrižovaného je vystavovaný k líčeniu presvätých piatich rán. Lízať smie len láska.
(Jaroslav Durych /1886–1962/, Srdce a kríž, súkromný tlač revue Na hlbinu, 1932)
