Člověk zasažený šípom Božej lásky túži po tom znova sa ‚vlít‘ do svojho Počiatku, do svojho Boha, naráža však na samé prekážky. Podľa zákonitostí lásky musí byť najprv zmenený a uschopnený milovať, než sa bude môcť zjednotiť s Bohom, ktorý je Láska.
Preto je vlastnou bolesťou mystika, človeka, ktorý je zamilovaný do Boha, aj to, že sa v ňom hromadí láska, ktorá v ňom doposiaľ nemôže voľne prúdiť. Je chorý prebytkom lásky.
Predsa však nemôže a nechce v sebe tento oheň lásky uhasit. Cesta späť pre neho neexistuje. Všetkým, čo spozoruje vo stvorení, v Písme, čo prežíva a čo je ‚neopísateľné‘, sa oheň, ktorý v ňom plane, ešte viac roznieti. I on sám sa snaží jej roznítiť čo najviac, pretože presne po tom túži: byť týmto ohňom zničený, byť spálený láskou, alebo nájsť uzdravenie v prítomnosti svojho milovaného Boha. Srdce sa otvára a zdá sa, že bude explodovať prebytkom lásky, túžba sa stupňuje tak, že sa stáva neznesiteľnou – pritom však Boha nemožno ani uchopiť ani k niečomu prinútiť ani vlastniť. Láska je bolestne sladkou skúsenosťou.
Pretože mystik zo skúsenosti vie, že nedokáže z vlastnej sily odložiť potrebu mať všetko pod kontrolou a všetko ovládať, túži po tom, aby jeho ‚ja‘ zemdlelo a ochablo a mocou lásky sa stalo bezmocným. Túži, aby podľahol svojej chorobe spôsobenej láskou a bol usmrtený Láskou. Mystik, zranený, chorý láskou, žije umieraním. V rozporuplnom procese, ktorý bude trvať po celý život, je človek pohltený mocou Božej lásky, umiera na prebytok božskej krásy a v smrti z lásky nachádza pravý život. Púdenie chytiť sa, kontrolovať a vlastniť ustáva a človek sa stáva slobodným v Bohu a pre Boha a pre Jeho vôľu vo svojom živote.
František Amelry, O.Carm. (16. storočie)
Keď milujúci neustále premýšľa o neopísateľných dobách, ktoré mu sú poskytované, cele sa rozpaluje láskou. A ako sa planúci oheň neustále hýbe a nikdy nezostáva v kľude, ... práve tak planúce srdce je stále ‚v pohybe‘ praktizovaním cností. Lebo ako praví jeden múdry muž: „Láska nemôže zostávať bez skutkov a ak je bez skutkov, nie je to láska“ (Gregor).
Ako chorý nemá moc nad svojimi údom, ktoré ochably a zoslabli, podobne sa vedie neveste, ktorá je chorá láskou: už nevidí, aby sa pozerala na to, čo je malicherné, neslyší už, aby načúvala malichernostiam, už nemôže hovoriť takým spôsobom, aby malichernosti hovorila, nemôže už chodiť, aby hľadala malichernosti, už nemá rozum, aby malichernosti vymýšľala, ani vôľu, aby po nich túžila.
Podľa knihy: Tanz der göttlichen Liebe
Vydala: Elisabeth Hense, T.OCarm.
Vyšlo v nakladateľstve: Herder, 1991
Zpracoval a preložil: Norbert Žuška, O.Carm.
