Ešte pár poznámok – stále v snahe zbaviť ťa všetkých tých iracionálnych obáv a úzkostí:
1) Konat dobro pre druhých je skvelá vec. Problém je v tom, keď pritom hľadáme pre seba uznanie. To prvé je totiž zamerané na blížnych, to druhé skôr na seba samého, človeku ide o svoje vlastné potreby a sebauspokojenie.
2) Byť „milá/milý“ nie je etická kategória. Taký pokyn nenájdem ani v evangeliu, ani v Ráde, kde sa dozvedáme veľmi konkrétne, čo máme robiť. Snaž sa odkazovať viac na nich než na akúsi vágny, mhlavý túžbu byť milá.
3) O žiadnu abstraktnú dokonalosť nestojí ani Kristus, ani svätý Benedikt alebo ktokoľvek z nás. Ide nám o skutočných ľudí, o svätcov z mäsa a kostí, ktorí si sú vedomí svojich chýb a limitov, ktorí vedia, že potrebujú zachrániť, a prinášajú Pánu konkrétne oblasti k uzdraveniu a vykúpeniu. Ide nám o skutočných ľudí, ktorí dôverujú, že ich Boh miluje, veria tomu (viera!) a vedia pokojne prijímať svoje klopýtania a pády. Kristus povolal práve teba, túži po tebe, nič viac a nič menej, nevyhľadáva žiadne ideálne jedince.
(Mary David Totah, OSB /1957–2017/, Radosť z Boha)
