Krása sveta je Kristovým nežným úsmevom k nám skrze hmotu. Je v univerzálnej kráse reálne prítomný. Láska k tejto kráse vychádza z Boha zostúpivšieho do našej duše a ubera sa k Bohu prítomnému vo vesmíre. Je to tiež cosi ako sviatosť.
(Simone Weilová /1909–1943/, úryvok z eseje Formy implicitnej lásky k Bohu)