Kráľov kráľa, žiadaš od nás, ako svojej Républiky, v ktorej vanie a víri Duch Svätý, aby sa stala Ríši večnou, avšak večnou vo večnosti Tvojho Svätého Ducha, ktorý v nej tvorí a premení podľa seba samého, ktorý v nej vanie a fúka podľa seba samého. Kráľov kráľa, nech sa staneme skutočným Duchom v Tvojom Svätom Duchu, v Duchu Tvojej vanúcej lásky, vo vanúcej láske, ktorou je Tvoj Duch Svätý.
Premení nás v celej našej zmyselnosti, premení nás svojim svätým ohňom v oheň lásky, ktorou si Ty sám. Nech sa vanutím Ducha Svätého staneme kráľovskými posolmi Tvojej Božej lásky, uprostred trosiek, uprostred záhuby, uprostred noci, uprostred zániku!
(Erich Przywara SJ /1889–1972/, Modlitby tohto veku, 17; v dobe 2. svetovej vojny)
