Keď sa duša tak úzko spojí so samým Milosrdenstvom.

Pripúšťam, že na začiatku, keď Boh začína udeľovať tieto milosti, duša nie je taká silná. (…) Ale keď sa duša tak úzko spojí so samým Milosrdenstvom, v jeho svetle poznáva svoju ničotu a koľko jej bolo odpustené, nemôžem veriť, že by aj ona nevedela odpustiť tomu, kto ju urazil. Pretože si uvedomuje dary a milosti, ktorými ju zahŕňal, a vidí jasné znaky jeho veľkej lásky k sebe, raduje sa, že mu aspoň niečím môže dokázať svoju lásku.

(Terézia od Ježiša, Cesta k dokonalosti XXXVI,12)