Čo sa mňa týka, horlivo využívam príležitosť, aby som sa pri týchto Vianociach, ktorým nechýba štipka náboženského cítenia, predstavil ako kňaz novým zložkám pluku, najmä dôstojníkom. (…) Myslím, že pochopíš, keď sa Ti priznáme, že v určitých chvíľach mi pripadá poněkud horké vrátiť sa k svojim drsným a kričiacim mužom. Ale to je len prirodzenosť, nie je to pravda… Keby náš Pán nebol zhovievavý, zostal by v nebi a neprišiel by sa lojálne a láskyplne stýkať s našou drsnou povahou. Musím povedať – a verím, že to nakoniec aj pocítim –, že pre mňa Vianočná noc nikdy neznamenala toľko ako tá, ktorú strávim dnes večer na sláme v spoločnosti menej sympatických mužov, u ktorých si zato budem istý, že ich milujem skutočne kresťanskou láskou.
(Pierre Teilhard de Chardin SJ /1881–1955/, list z fronty, sesternici, 24. decembra 1915;
citované podľa knihy Pierre Teilhard de Chardin, Zrod myslenia. Listy 1914–1919, Malvern 2021)
