Milí rodičia!
Nezostáva mi nič iné, len vám pre každý prípad napísať už teraz vianočný list. (…) Nemusím vám hovoriť, ako veľmi túžim po slobode a po vás všetkých. Po desaťročiach ste nám však pripravovali tak nesrovnateľne krásne Vianoce, že už vďačná spomienka na ne je dostatočne silná, aby osvetlila aj Vianoce temnejšie. V takých časoch sa vlastne len ukáže, čo to znamená mať vlastnú minulosť a vnútorné dedičstvo, ktoré nezávisí na premenách časov a na náhodách. Vedomie, že sme nesení storočnou duchovnou tradíciou, dáva človeku uprostred prechodných útrap spoľahlivý pocit bezpečia. Myslím si, že ten, kto o takých vlastných rezervách síl vie, nemusí sa hanbiť ani za isté dojatie, ktoré vyvolá spomienka na bohatú a dobrú minulosť (…).
(Dietrich Bonhoeffer /1906–1945/, list z nacistického väzenia, 17. decembra 1943;
citované podľa knihy Dietrich Bonhoeffer, Odpor a odovzdanie, Listy z väzenia, Kalich 2023)
