Ako si dobrý, Bože, ktorý si stále ten istý… Si stále tým, ktorý nedolomí nalomenú trstinu a neuhasí dohorievajúci knôt. Nečiníš deň čo deň to isté? Nevoláš hlasom svojej cirkvi, že sa k tebe máme vrátiť, konať pokánie a byť spasení? Byť nielen zbavení zlého, ale aj sa stať dedičmi všetkej slávy a šťastia, nech sú naše neprávosti akékoľvek a naša nevera akokoľvek dlhá? Nie je tak veľkého hriešnika, tak zakrývaného zločinca, aby si mu hlasno nenabídl raj, ako si ho daroval dobrému lotrovi za cenu jedného okamihu dobrej vôle.
(Charles de Foucauld /1858–1916/, Qui peut résister à Dieu)
