Občas si vzpomínam na sťažnosť tej svätej ženy Marty, ktorá si nielen sťažovala na svoju sestru, ale som presvedčená, že ešte horšie znášala myšlienku, že Vás, Pane, netrápi jej utrpenie, ktorým prechádza. Možno ju dokonca napadlo, že voči nej nechováte toľko lásky ako k jej sestre. To iste znášala horšie, než službu tomu, ku komu mala tak veľkú lásku, veď láska pôsobí, že utrpenie považujeme za odpočinok.
To vyplýva zo skutočnosti, že svojej sestre nepovedala nič, zato s veškerým nárekom bežala za Vami, Pane. Bola to totiž láska, ktorá ju prinútila k tomu, aby sa odvážila povedať, prečo o to nedbáte. A dokonca aj z Vašej odpovede je zrejmé, že motiv sťažnosti bol práve ten, ktorý spomínam: veď je to len láska, ktorá dáva hodnotu všetkým veciam!
(Terézia od Ježiša, Zvolanie duše k Bohu, 5,1-2,
prácovný preklad Vojtecha Kohuta OCD)
