Boh od nás nevyžaduje žiadne veľké obete: čas od času na Neho trochu myslieť, trochu sa Mu klaniť: občas Mu zveriť svoje starosti, inokedy Mu zase poďakovať za požehnanie, ktorého sa nám dostalo a stále ešte dostáva – aj pri všetkých našich ťažkostiach a námahách. Prosí vás, aby ste u Neho čerpali útěchu, ako často len môžete. Majte voči Nemu srdce otvorené, trebárs aj v čase jedla alebo keď ste v spoločnosti – prijme aj sebemenšiu spomienku. Nemusíte Ho hlasno volať: je nám bližšie, než si myslíme.
(ct. Vavrinec od Vzkriesenia, korešpondencia, list č. 5)
