Ako si dobrý, Ježišu! Mám pocit, ako by som sa roztápal, keď vyslovujem tvoje meno, najmä teraz, vo svojom utrpení! Áno, viac než kedykoľvek predtým teraz zakúšam tvoju nekonečnú dobrotu, pretože vidím tú nádhernú výšivku, ktorú tvoríš práve v mojom ponížení! Ale kto naozaj pozná tvoju dobrotu? Aby sme ju mohli pocítiť, je nevyhnutné prijímať ťa ako pokrm! Keď nemajú ľudia navzájom čo do činenia, nikdy sa navzájom nepoznajú. A ty, môj Ježišu, zostávaš Bohom skrytým a neznámym, ak sa tebou neživíme!
(Don Dolindo Ruotolo /1882–1970/, zápisky z mladosti)
