Aká milosť, keď ráno necítime žiadnu odvahu, žiadnu silu na prejavovanie cnosti! To je chvíľa, keď (…) namiesto toho, aby sme stratili čas zbieraním niekoľkých malých stoniek, ťažíme diamanty. Aký zisk na konci dňa! Je pravda, že niekedy sme na niekoľko okamihov znechutení hromadením svojich pokladov, to je potom ťažká chvíľa, sme v pokušení všetko nechať. Ale jeden úkon lásky, a to aj nepociťovaný, a všetko je napravené a Ježiš sa usmieva …
(Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, list 65, Celíne, 20. októbra 1888)
