Sama predsa, milá matka, poznáte pravý zdroj a základ vašej blaženosti, totiž kameň úhelný, Ježiša Krista, na ktorom je treba stavať vašu útěchu v tejto a vo všetkých ďalších núdzach. On nás nenechá klesnúť ani upadnúť, neopustí nás a nezklame. Nazývame ho Spasiteľom, pretože je Spasiteľom všetkých biednych hriešnikov; všetci, ktorí tonú v núdzi a v smrti, sa naň môžu spoľahnúť a vzývať jeho meno.
Praví: „Buďte dobrej mysle, ja som premohol svet.“ (…) Prikazuje sa nám, aby sme túto útěchu prijímali s radosťou a so všetkou vďačnosťou. Kto sa však týmto slovom nechce nechať potešiť, preukazuje milému Tešiteľovi krivdu a hlbokú neúctu…
„Buď dobrej mysle. Buď dobrej mysle, ja som premohol svet.“ To je hlas Víťaza, pravého hrdinu, ktorý mi daruje a pripisuje svoje víťazstvo: „Buď dobrej mysle!“ Na tomto stojím, tohto slova a útěchy sa držím, toto zastávam tu i cestou na onen svet; Pán ma nezklame. (…)
Svojimi skutkami nemôžeme hriech, smrť a diabla obehrať. Preto tu miesto nás a za nás stojí niekto iný – Ten, ktorý má trumfy v rukách a ponúka nám svoje víťazstvo, nabáda nás, aby sme ich prijali a nepochybovali o ňom. Hovorí: „Buďte dobrej mysle, ja som premohol svet“ a inde: „Ja žijem, a preto budete žiť aj vy a vašu radosť vám nikto nevezme.“
(Martin Luther, list matke, Veľká noc 1531)
