Dnes pripadá 150. výročie narodenia anglického spisovateľa, novinára a mysliteľa G. K. Chestertona, mimochodom, autora obľúbených detektívnych Poviedok otca Browna či brilantne formulovanej Ortodoxie. Jeho viac ako sto rokov staré novinové stĺpce, v nichž komentoval vtedajšiu pruskú agresiu, sú pre Európu bolestne aktuálne.
„Niečo, čo si hovorí Výbor pre mierové vyjednávania, poslal do Illustrated London News list ohľadom nejakého pamätného spisu, ktorý predkladá vláde. (…) Pamätný spis vyzýva vládu, aby využila prvú príležitosť zabezpečiť „spravodlivý a trvalý mier“. V každom inom predstaviteľnom verejnom alebo súkromnom spore dobre vieme, čo rozumieme spravodlivým urovnaním. Vždy máme na mysli urovnanie, ktorým je ten, kto sa dopustil nespravodlivosti potrestaný a jeho obete sú odškodnené na jeho náklady. Vieme tiež, čo rozumieme trvalým mierom, ako je ten, ktorý očakávame v dobré spravovanej spoločnosti. Znamená to, že jej pokoj bude zrejme narušený len málokedy, pretože všetci vedia, že jeho porušenie bolo a bude následované trestom. V tomto prípade teda nastane spravodlivý mier preto, že pruský agresor bude potrestaný a trvalý mier nastane preto, že agresorovi potenciálni napodobitelia budú jeho potrestaním varovaní. To všetko je veľmi elementárne, ale môže to stáť za zopakovanie, a ja to ochotne opakujem.
Pruská ponuka mieru je fraškou v jednom veľmi špecifickom zmysle: Nep friend povýšenecky tvrdí, že vo vojne nielen úplne, ale čoraz viac triumfuje – a žiada o mier. Hovorí, že jeho poľný maršal dokázal veci považované doteraz za nemožné, hovorí, že jeho poľný maršal neodpočívá, ale chystá sa ich urobiť ešte viac – a žiada o mier. Hovorí, že jeho nádeje na úplný triumf stoja na faktoch pevných ako železo – a žiada o mier. Šliape nám po hlave – a žiada o mier. Má svoj nôž u našich krkov – a žiada o mier. Ak môže ktokoľvek, kto aj len raz letmo zahliadol dejiny alebo ľudstvo, ktokoľvek, kto prečítal nejakú knihu alebo prehovoril s cudzincem, veriť, že pruský kráľ v takú chvíľu žiada o mier, nech tomu verí. Ani on tomu nebude veriť dlho. (…)
Prusko sa už rozhodlo požiadať o mier, len sa najprv rozhodlo urobiť niečo, čo by mu dalo priehľadnú zámienku predstierať, že mier samo požaduje alebo dokonca diktuje. Už neusiluje o veľkú vojnu nasledujúcu po triumfe, ale o malý triumf, po ktorom bude nasledovať prímerie. Bude to prímerie, a nie mier, bude to jedno z ďalších pruských prímerí v histórii, bude to pruský mier, ktorý vždy znamenal znovuzbrojenie pre Prusko a falošné bezpečie pre svet.
Medzi pevne zakorenenými frázami pacifistov je maxima o „prekonať zlo dobrom“. Podľa všetkého zamýšľajú pacifisti prekonávať agresiu zbabelosťou, tyraniu otroctvom, presadzovanie zla opustením práva a Nemecko chcú zdolať zradou Francie. Keďže však niektorí z nás si tak nejako nemyslia, že zbablosť, otroctvo, zrada a popieranie práva sú „dobré“ veci, odpovedáme, že ich použitie nie je použitím dobra proti zlu, ale len hromadením jedného zla na druhé. Je tu však jedna morálna vec, na ktorú skutočne môžeme na zlo odpovedať dobrom, aniž by sme len posilňovali zlé. Je tu jedna zbraň zo zbrojnice svetcov, ktorá je aj v svetskom zmysle silnejšia ako svet. Tou zbraňou je pokora.
Musíme sa veľmi očistiť, aby sme boli aspoň hodní tejto vojny. Toto peklo, ako tomu hovoria, je o toľko bližšie nebu, než Anglia kedy bola počas svojich sto rokov prosperity a mieru, že musíme byť pripravení na ťažšie sebaobety než len odrieknutie si všetkého pohodlia, v ktorom sme tak dlho žili. Musíme sa uspokojiť s tým, že Prusovi pokorne odpovieme: „Áno, aj ja som zlý, možno som tak zlý, ako tvrdíte – len nie tak zlý, aby som vám predal svet.“
(Gilbert Keith Chesterton /29. mája 1874 – 14. č júna 1936/; novinové stĺpce do Illustrated London News, 1. septembra 1917, 23. decembra 1916 a 24. júna 1915)
