Bože môj, teraz viac ako kedykoľvek predtým som pred Tebou. Som pred Tebou stále. Doteraz som bola viac v sebe a videla som seba. Teraz mi nejako umožňuješ stratiť seba, akoby som prestávala existovať, prestávala byť tou, ktorá bola doteraz. Neviem už byť tou a neviem ani ešte byť iná, taká, akou ma chceš mať. (…) Pomôž mi nájsť sa a pomôž mi stretnúť sa s Tebou v sebe. A kým sa musím strácať v tme svojej vlastnej bytosti, drž ma za ruku ako svoje dieťa, daj mi, aby som pochopila Teba a Tvoje konanie aj vďaka ľuďom, ktorých si mi na ceste dal…
(Karol Wojtyła, korešpondencia, úryvok z modlitby pre Wandu Półtawskú, 13. 2. 1963)
