Rastie vo mne vedomie, že aj dôvera v Boha je Jeho dar, nie môj vnútorný skutok! Doteraz sa mi asi zdalo, že dôvera je „moje“, že bola mojím vlastným úkonom odovzdania. Teraz, keď toľko chcem, ju nemám a zrazu chápem, že aj to bol a že to je Boží dar! Je teda potrebné v pokore čakať na dar dôvery a napriek všetkému vytrvať! Ľahká viera, modlitba, dôvera, to všetko sú nezaslúžené dary.
(Wanda Półtawská /* 1921/, denníkový zápis z 13. 2. 1965)