Prosím, aby si tento list neotváral, kým sa nedozvieš, že som mŕtvy.
Mistře Martine, najdrahší brat v Kristovi!
Napomínam ťa v Pánovi, aby si sa bál Boha, zachovával jeho prikázania a vyhýbal sa spoločnosti žien. (…)
Pamätaj, že som ťa od mladosti učil slúžiť Kristovi Ježišovi – a ako rád by som ťa jedného dňa naučil všetko, čo viem, keby som len mohol! Vieš tiež, že som odsudzoval lakotu a nezriadený život duchovných. Práve kvôli tomu z milosti Božej trpím prenasledovanie, ktoré sa proti mne čoskoro dovrší; nebojím sa však byť hanoben pre meno Ježiša Krista. Prosím ťa aj z celého srdca, aby si nedychtil po majetku. Budeš-li povolaný k správe farnosti, staraj sa o česť Božiu, o spásu duší a o prácu, nie o chov svíň alebo správu pozemkov. A ak sa staneš farárom, dávaj si pozor, aby si nemal mladú kuchárku, aby si nebudoval skôr dom než dušu. Hľaď, aby si bol staviteľom duchovného stánku, pomáhal chudobným a žil v pokore – a aby si neprojídal majetok hodovaním.
Bojím sa tiež, že ak nenapravíš svoj život a nezriekneš sa pekných a nadbytočných šiat, budeš prísne pokarhaný od Pána – rovnako ako budem pokarhaný aj ja nešťastník, ktorý som sa takými vecami zaoberal, keď som sa dal zviesť zlými zvykmi ľudí a ich pochvalami, zasiahnutý duchom pýchy proti Bohu.
A pretože už od mladosti výborne poznáš moje kázanie i verejné vystupovanie, nie je potrebné, aby som ti písal niečo ďalšie. Prosím ťa ale pre milosrdenstvo Ježiša Krista, aby si ma nenásledoval v žiadnej ľahkomyseľnosti, ktorú si na mne mohol vidieť. Vieš, že predtým, než som sa stal kňazom, som – ach beda! – rád a často hral šachy, mařil tým čas a mnohokrát som tou hrou nešťastne popúzel k hnevu iných i seba. Preto aj pre iné nesčíselné viny, ktorých som sa dopustil, sa odevzdávam tvojim prosbám k najmilostivejšiemu Pánu, aby mi odpustil, aby ráčil riadiť môj život a po prekonaní nástrah súčasného veku – tela, sveta a diabla – aby ma nakoniec v súdny deň usídlil v nebeskej vlasti.
Buď zdráv v Kristovi Ježišovi spolu so všetkými, ktorí zachovávajú jeho zákon. Môj sivý sukňu si môžeš nechať na pamiatku. Myslím ale, že sa ti sivá farba oškliví; daj ju teda, komu uznáš za vhodné. Bielu sukňu daj farárovi, môjmu žiakovi. Jiřímu (Jiříkovi) daj tiež kopu grošov alebo aj tú sivú sukňu, pretože mi verne slúžil.
(Jan Hus /1370–1415/, list majstrovi Martinovi z Volyne, začiatkom októbra 1414;
do súčasnej slovenčiny previedol Alexandr Flek)
